Horská služba a doprava

Horská služba v minulosti – doprava

   Dopraviť dobrovoľných členov HS na záchrannú akciu v 70 – 90-tych rokoch nebývalo jednoduché. Náčelníctvo oblasti malo jedného „gazíka“ garážovaného väčšinou na Donovaloch, viaceré ZA sa vykonali mimo „velenia“ náčelníkom alebo profesionálnym členom HS a tak sa musela doprava improvizovať. Použili sa buď firemné vozidlá členov, alebo najčastejšie súkromné vozidlá. Náklady na dopravu  po ZA zúčtoval vedúci okrsku náčelníctvu a po viacerých urgenciách boli väčšinou aj preplatené… Pre získanie obrazu o organizácii dopravy  a aj pre zachovanie dokumentácie spísanej o ZA, (dnes možno aj pre pobavenie),  uvediem dva záznamy o  priebehu akcie. Prvý – transport mŕtvoly z chaty pod Borišovom – je doslovná zpráva vedúceho okrsku Martin Joža Daruľu, druhý – smrteľný úraz v lokalite Fačkovské sedlo – je zpráva (trošku  krátená), ktorú napísal po akcii vedúci okrsku Fačkovské sedlo Kony Richter. V tomto prípade mali problémy s dopravou aj ďalšie záchranné zložky – hasiči, letecká záchrana…

Zvoz telesných pozostatkov z chaty pod Borišovom (Jožo Daruľa)

Oznamujeme Vám, dňa 24.6.1975 o 15:45 telefonicky oznámila zamestnankyňa chaty pod Borišovom s. Líšková (s. – súdružka, pozn. Ľ.O) ved. okrsku s. Daruľovi, že v horeuvedený deň o 13:00 našla v chate na izbe zomretého Františka Fejfára, nar. 26.10.1906, bytom Praha, ul. Čsl. Armády č. 961. Menovaný bol v chate ubytovaný od 22.6.1975. S. Líšková žiadala HS o znesenie telesných pozostatkov menovaného. Po obdržaní správy ved. okrsku bleskovo telefonicky volal NHS VF Donovaly o vyslanie vozidla Gáz do Martina, ale spojenie bolo prerušené. Nakoľko vozidlo pridelené pre okrsok Martin, t.č. nachádzajúce sa v garáži na Vrútkach, nemohlo byť použité, nakoľko doklady mal s. Paňák a ten bol mimo okrsok. Po žiadosti u viacerých podnikoch a vojska v Martine nám konečne vozidlo Gáz zapožičala Javorina (prevádzkovateľ SL na MH – pozn Ľ.O.) i napriek tomu, že pohonné hmoty sme si museli kúpiť z vlastných finančných prostriedkov. Po zaistení vozidla bolo zvolaných 9 členov HS včetne lekára a zaistený pohrebný voz s rakvou na 25.6.1975 na 9:00 do Necpalskej doliny, nakoľko v ten deň pohrebníctvo vozidlo nemalo. Družstvo členov HS vystúpilo na chatu o 21:45 za silného daždivého počasia. Po obhliadke mŕtvoly Dr. Halászom a spísaní zápisu o osobnej pozostalosti nachádzajúcej sa v chate, boli telesné pozostatky pripravené na transport do Necpalskej doliny rakúskym vozíkom. Podľa výpovede chatárky s. Makošovej, menovaný dňa 23.6.1975 absolvoval túru Borišov – Necpaly – Sklabiňa a späť, čo bola dosť namáhavá túra na jeho vysoký vek. Na chatu sa vrátil vo večerných hodinách. Po večeri odišiel na izbu, kde bol ubytovaný. Na druhý deň mal objednané raňajky a obed, na raňajky a obed sa nedostavil, preto išla zamestnankyňa chaty pozrieť na jeho izbu, kde ho našla mŕtveho. Jeho telesné pozostatky boli zvezené v nočných hodinách do Necpalskej doliny a odtiaľ vozidlom Gáz prevezené a odovzdané na súdne lekárstvo do Fakultnej nemocnice v Martine, lebo pohrebný voz mal prísť až o 9:00. Podľa nálezu zdravotnej pitvy menovaný zomrel na infarkt. Akcia bola ukončená o 8:00 po prevedení dezinfekcie vozidla a rakúskeho vozíka…

Smrteľný úraz Michala Mušáka vo Fačkovskom sedle dňa 26.12.2002 (Kony Richter)

Dňa 26.12.2002 sa dvaja lyžiari –   Ján Selecký a Michal Mušák – vybrali zlyžovať severný žľab Reváňa. Keď zlyžovali žľab, zostávalo  im ešte zlyžovať cca 3 km po zasneženej zvážnici na parkovisko vo Fačkovskom sedle. Prvý sa spustil po zvážnici Selecký a za ním Mušák. Keď prvý zjazdil asi 400 m začul buchnutie ako pri páde. Zastal a chvíľu čakal, či sa objaví kamarát, keď neprichádzal, tak sa vrátil a asi po 150 m ho našiel ležať v lese ťažko zraneného. Snažil sa mu poskytnúť prvú pomoc a mobilom volal pomoc pre transport. Dobrovoľný  člen HS Jozef Tisaj dostal zprávu o ťažkom zranení a bezvedomí Mušáka. Tisajovi sa podarilo zprávu podať Vladovi Belákovi, ktorý nabalil potrebné veci na záchranu a vlastným vozidlom Škoda Felícia vyštartoval z Prievidze na Fačkovské sedlo. Cestou vzal sebou Joža Tisaja v Porube. Keďže zranený bol vo veľmi vážnom stave, ponáhľali sa na miesto nehody a v Nitrianskom Pravne sa snažili predbehnúť na rovnom úseku tri vozidlá. Pri predbiehaní prvého vozidla toto začalo odbočovať vľavo, stretu sa nedalo zabrániť… Našťastie sa nikto nezranil, odniesli to len plechy. Po nahlásení nehody polícii išli za členom HS Jurajom Ličkom (býval v Nitr. Pravne), ktorý ich svojim vozidlom odviezol na Fačkovské sedlo. Tu už boli prítomní privolaní hasiči z Rajca, ktorí išli s chatárom salaša Kľak p.Tančekom snežným vozidlom k miestu zraneného. V tom čase už prilietal vrtuľník LZS zo Žiliny, ktorý po pristátí vo Fačkovskom sedle vzal na palubu Vlada Beláka a vzlietol na pátrací a záchranný let. Po nájdení zraneného sa nepodarilo uskutočniť spust záchrancu   a prevoz zraneného v podvese z dôvodu nevhodného, starého stroja. Vrtuľník sa vrátil do Fačkovského sedla , odkiaľ členovia HS spolu s posádkou vrtuľníka a so sanitným materiálom nasledovali pozemnú skupinu (hasičov). Pozemná skupina, ktorá išla so snežným vozidlom musela absolvovať druhú časť cesty po zvážnici peši, lebo snežné vozidlo sa pokazilo. Druhá skupina sa stretla s prvou asi 1 km od miesta úrazu, zranený bol naložený na kanadských saniach, bol v bezvedomí, pri dýchaní chrčal. S posádkou LZS ho umiestnili na vákuovú deku, intubovali ho a pokúšali sa mu dať infúziu, ktorá však zamŕzala. Potom začal urýchlený transport obidvomi skupinami k vrtuľníku s prestávkami na oživovanie. Napriek sústavnej resuscitácii zranený asi 500 m od vrtuľníka zomrel.

Ľubo Orlický, máj 2017